KAPLNKA V ČUKÁRSKEJ PAKE MÁ DEVÄŤDESIAT ROKOV
13. septembra 2026 uplynulo deväťdesiat rokov od vysvätenia kaplnky v Čukárskej Pake. Pri príležitosti tohto okrúhleho výročia prinášame nasledujúci článok Lászlóa Kopasza o histórii kaplnky.
Vtedajší Veľkopakanský farár Ferenc Hrabovszky vo svojej správe z 3. augusta 1936 opisuje okolnosti, ktoré predchádzali výstavbe:
„Moji veriaci z filiálky Čukárska Paka už celé desaťročia organizovali zbierky na kaplnku, ktorá mala byť postavená v obci. Vyzbierané peniaze spravovali samotní veriaci a dodnes ich majú vo svojich rukách. Začiatkom tohto roka, keďže už považovali svoje finančné prostriedky za dostatočné na pokrytie nákladov plánovanej kaplnky, obrátili sa na dolu podpísaného farára so žiadosťou o radu.
Ten ich poučil, že:
- pozemok určený na výstavbu treba prepísať na cirkevnú obec (kaplnku),
- musí byť zhromaždených toľko finančných prostriedkov, aby bola výstavba úplne finančne zabezpečená,
- na údržbu kaplnky treba založiť základinu, ktorá má spravidla predstavovať tretinu stavebných nákladov,
- ak je všetko v poriadku, projekt kaplnky spolu s rozpočtom treba predložiť cirkevnej vrchnosti na schválenie.“
Duchovný správca zároveň odporučil veriacim z Čukárskej Paky, aby peniaze vyzbierané na kaplnku radšej použili na plánovanú obnovu a rozšírenie materského kostola vo Veľkej Pake. Argumentoval tým, že Čukárska Paka sa nachádza blízko materskej farnosti a v plánovanej malej kaplnke by aj tak nebolo možné slúžiť osobitné bohoslužby, pretože kaplnka by nebola schopná pojať ani tretinu veriacich z Čukárskej Paky.
Okrem toho obyvatelia Veľkej Paky, Malej Paky a Macova už na rozšírenie a obnovu Veľkopakanského kostola venovali 40 000 Kč, preto sa očakávalo, že aj obyvatelia Čukárskej Paky prispejú primeraným dielom.
Tí to však neurobili. V apríli toho istého roka začali kaplnku stavať a už v máji bola dokončená.
Farár na začiatku výstavby upozornil veriacich, aby v prácach nepokračovali dovtedy, kým cirkevná vrchnosť neschváli projekt a rozpočet kaplnky. Obyvatelia Čukárskej Paky však odpovedali, že práve teraz majú na stavbu čas, pretože neskôr počas leta už budú mať veľa práce, a zároveň uviedli, že plánovanú zmluvu o prevode pozemku predložili civilným úradom a až po jej schválení ju budú môcť odovzdať farárovi.
Napokon sa dohodli, že obec odpredá pozemok cirkevnej obci na účely kaplnky. Kúpa sa uskutočnila, kúpnu cenu veriaci zaplatili obci a kúpna zmluva bola predložená Okresnému úradu v Šamoríne.
V správe sa ďalej uvádza:
„Veriaci z Čukárskej Paky 3. augusta tohto roku odovzdali farárovi projekt a rozpočet kaplnky, aby ich predložil ctihodnej cirkevnej vrchnosti na schválenie, pričom zároveň žiadajú o povolenie vysvätiť kaplnku.
Žiadajú tiež, aby sa v tejto kaplnke každý rok v nedeľu nasledujúcu po sviatku Mena Panny Márie, ktorý pripadá na 12. septembra, slúžila svätá omša. Tento deň veriaci z Čukárskej Paky už dovtedy slávili ako deň odpustovej slávnosti a aj novú kaplnku zasvätili úcte Panny Márie.
Veriaci sú pripravení finančnú základinu, ktorej výšku určí cirkevná vrchnosť, okamžite uložiť do sporiteľne. (...) Keďže kaplnka stojí dokončená už od mája a veriaci prisľúbili, že primerane prispejú aj na náklady obnovy materského kostola, podpísaný farár žiada ctihodnú cirkevnú vrchnosť, aby výstavbu schválila a po preskúmaní okresným dekanom láskavo udelila povolenie na požehnanie kaplnky.“
Odpoveď prišla z Trnavy 31. augusta 1936:
„Beriem na vedomie správu Vašej dôstojnosti z 3. augusta tohto roku (...) o kaplnke, ktorú si veriaci vo filiálnej obci Čukárska Paka postavili na vlastné náklady, s tým, že pozemok kaplnky bude prepísaný v pozemkovej knihe (...) a na údržbu kaplnky bude uložených 1 000 Kč. (...) O požehnanie kaplnky nech je požiadaný okresný dekan.“
Touto úlohou bol poverený E. János Tyukoss (1870 – 1948), pápežský komorník, okresný dekan a farár, ktorému adresovali nasledujúcu žiadosť:
„Prosíme, aby ste kaplnku, ktorú si veriaci v Čukárskej Pake postavili na vlastné náklady, láskavo prezreli a prevzali a zároveň ju na žiadosť veriacich požehnali.“
O vysvätení kaplnky informoval týždenník Somorja és Vidéke, ako aj Komáromi Lapok a Prágai Magyar Hírlap. Dňa 8. septembra 1936 priniesli správu:
„Náš šamorínsky spravodajca informuje: Katolícki veriaci v Čukárskej Pake si z verejnej zbierky postavili na hlavnom námestí obce peknú kaplnku. Kaplnku 13. septembra vysvätí E. János Tyukoss, pápežský komorník, okresný dekan a farár.“
Z knihy archeológa a učiteľa Gyulu Szeghalmyho, vydanej v roku 1940 pod názvom Felvidék, sa dozvedáme, že v kaplnke v Čukárskej Pake sa svätá omša slúžila trikrát do roka.
Po tom, ako boli v roku 1947 počas vysídľovania z obce deportovaní takmer všetci katolíci, kaplnka sa už následne nevyužívala.
Na moju otázku obec Veľká Paka uviedla, že už dlhší čas by chcela uskutočniť obnovu tejto budovy, avšak kaplnka je majetkom cirkvi, a preto obec nemá priamy vplyv na jej obnovu.
Na oltári kaplnky je zobrazená Lurdská Panna Mária a na pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa hrdinom z Čukárskej Paky, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne.
László Kopasz, noviny: Remény, 20. september 2026
