Obsah

Mohyla zo staršej železnej doby

 

Vo Veľkej Pake v časti Čukárska Paka, sa nachádza mohyla zo staršej železnej doby – kalenderberskej kultúry z 8. – 5. stor. p. n. l. nazývaná podľa podkladov Krajského pamiatkového úradu - Kép domb. V našom kraji je to jediná mohyla zachovaná v intraviláne obce.

Starosta obce Ivan Seňan sa o toto tajuplné miesto začal zaujímať po nástupe do funkcie v roku 2015. 

V tomto roku Obecný úrad plánuje túto mohylu (pomník) zrekonštruovať a podať žiadosť o vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. K tomu kroku obec pristúpila po mnohých administratívnych konaniach a rokovaniach so zástupcami Pamiatkového úradu (2017).

fotka

Národná kultúrna pamiatka - Pamiatkový úrad SR, rozhodnutím č. PUSR-2017/18821-5/93306/JAN zo dňa 24.11.20217 vyhlásil mohylu vo Veľkej pake, časť Čukárska Paka za národnú kultúrnu pamiatku. Podnet na vyhlásenie veci za národnú kultrúrnu pamiatku podal účastnik konania - Obec
Veľká Paka, listom zo dňa 20.03.2017, dorudený Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky dňa 23.03.2017.
Pamiatkový úrad SR začal dňa 27.ll. 2017 správne konanie o vyhlásení Mohyly za národnú kultúmu pamiatku na základe podkladu pre vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky, ktorý vypracoval Krajský pamiatkový úrad Trnava z podnetu vlastnika.

Vedenie obce Veľká Paka, tak ako doteraz, aj naďalej bude udržiavať teleso mohyly, a jej okolie. Ďalej vynaloží maximálne úsilie o získanie financií na reštaurovanie pomníka na telese mohyly z roku 1935, o čom svedčí nápis na drieku podstavca. Návrh na reštaurovanie bol vypracovaný obcou a schválený Krajským pamiatkovým úradom v Trnave. 

ROZHODNUTIE nájdete TU. (2.13 MB)

Kalenderberská kultúra (ojedinele statzendorfsko-gemeinlebarnský typ a bernhardsthalský typ) bola kultúra starej železnej doby v Dolnom Rakúsku, Burgenlande, juhozápadnom Slovensku a severozápadnom Maďarsku. Názov má odvodený od náleziska Kalenderberg v Rakúsku. Je súčasťou halštatskej kultúry, presnejšie tzv. východoalpskej halštatskej oblasti (východohalštatského okruhu, východoalpského okruhu) a v ňom tzv. severovýchodoalpskej halštatskej oblasti (severovýchodohalštatského okruhu, severovýchodoalpského okruhu). Východoalpská halštatská oblasť je pokračovaním stredodunajských popolnicových polí a etnicky zrejme súvisí s tzv. Panóncami (ilýrsky kmeň resp. etnikum príbuzné s Ilýrmi).

1

Fotka z roku 2015, po vyčistení okolia pomníka

 

Typickou identifikáciou tejto kultúry v rámci severovýchodoalpského okruhu sú znaky ako mesiačikovité idoly (Kalenderberg, Bernolákovo), keramika s plastickou (tzv. kalenderberskou) výzdobou, keramika s plastickými antropomorfnými a zoomorfnými aplikáciami a najmä keramika s maľovanou a rytou figurálnou výzdobou (Šopron). Ďalej je pre ňu príznačné nízke percentuálne zastúpenie kovových predmetov v hrobovej výbave, vrátane mohylových hrobov určených elite, ako aj zvláštne postavenie niektorých pochovaných žien v spoločenskej hierarchii. Zo všeobecných halštatských znakov treba spomenúť prevládanie žiarového pochovávania, pochovávanie aj pod mohylami zrejme určenými pre elitu – náčelníkov/kniežatá (Nové Košariská, Gemeinlebarn, Krensdorf, Bernhardsthal), vznik veľkých hradísk ako sídiel náčelníkov/kniežat (Kalenderberg, Molpír, Malleiten). Pre kultúru je charakteristický intenzívny diaľkový obchod (južné importy, keramické napodobeniny etruských a gréckych bronzových výrobkov).

2

Fotka z roku 2015, mnohí ľudia nevedeli, čo sa pod kríkmi skrýva

 

Na juhozápadnom Slovensku sa Kalenderberská kultúra vyskytovala ca od 730 pred Kr. do 580 pred Kr. Počas tejto kultúry došlo k hospodárskemu rozmachu a znova sa zvýšila hustota obyvateľstva. Spoločenské rozvrstvenie, ktoré pozorujeme od mladej bronzovej doby, pokračovalo – vyčleňovali sa náčelníci (kniežatá), ktorí akumulovali bohatstvo a moc. To sa prejavilo na sídlach a pohrebiskách. Obyčajný ľud býval v nížinných remeselnícko-poľnohospodárskych sídliskách v pravouhlých zemniciach a polozemniciach (Staré Mesto (Bratislava), Bratislava-Vajnory, Ivánka pri Dunaji, Chorvátsky Grob) a pochování boli plochých žiarových pohrebiskách (Janíky), hoci sa miestami našli aj malé mohylky (Chorvátsky Grob, Bernolákovo). Kniežatá, kováči a obchodníci bývali vo výšinných osadách (Smolenice-Molpír, Bratislava – hradný vrch, Bratislava-Devín) a pochovávaní boli pod mohylami (Dunajská Lužná – Nové Košariská, Janíky, Réca). Hradisko Molpír bolo z týchto kniežacích sídiel zďaleka najdôležitejšie (12 ha, tri nádvoria), evidentne ovládalo široké okolie. Bratislava a jej zázemie tvorila vtedy samostatnú hospodársko-spoločenskú jednotku – tzv. sídliskovú komoru halštatskej doby. Do mohýl pochovávali zosnulého spolu s príbuznými či podriadenými (nie je známe či na tento účel zomierali dobrovoľne, alebo ich násilne zabili). Do hrobov vkladali „účelovú“ keramiku (keramika zobrazujúca pohrebné hry, tkanie a pod., nádoby s „prilepenými“ plastickými ľudskými končatinami, býčímí hlavami, keramickými reťazmi a podobne, nádoby v tvare vodných vtákov), do ženských aj mesiačikovité idoly. Okrem toho sú pre túto kultúru príznačné malé mužské – jazdecké aj ityphalické – bronzové figúrky (Podhradie, Nitra, Veľké Lovce, Želiezovce, Liptovský Ján), možno používané ako amulety.

3

Fotka kríža z pomníka, kríž bol odlomený. Uchovali ho majitelia susedného domu.

 

Články o mohyle:

https://trnava.dnes24.sk/chodili-okolo-kopca-stareho-tisice-rokov-nova-kulturna-pamiatka-v-trnavskom-kraji-290134

http://www.pamiatky.sk/sk/page/vyhlasenie-mohyly-vo-velkej-pake-za-narodnu-kulturnu-pamiatku

https://zitnyostrov.estranky.cz/clanky/praveke-nalezy-na-zitnom-ostrove.html

 

 

Zdroj údajov: wikipedia.org, KPÚ TT